Tomáš Perďoch

Urnový pavilón Makov

Makov, Slovakia
2019

Predstavenie

Hlavnou myšlienka skrývajúca sa pod názvom vidiecke zásahy spočíva vo vylepšení spoločenských hodnôt obce Makov. Cieľom je poukazovať na problémy a deficity v obci, prinášať a realizovať riešenia na zlepšenie kvality prostredia pre bývanie, prácu a oddych obyvateľov.
Pohraničná dolina severozápadného Slovenska, ležiaca medzi pohoriami Beskýd prináša od nepamäti malebné prostredie pre žitie. Posledné roky je vzhľadom na zvýšenú migráciu a nekonzistentné hospodárske vedenie štátu oslabovaná. Ľudia sa sťahujú za prácou do miest, či susednej krajiny, tým pádom sú nútení odisť zo svojho domova. Obec prichádza o značných počet obyvateľov. Na základe týchto aspektov, stráca základnú vybavenosť, služby pre obyvateľov či možnosť rozvíjania osídlenia.

Cintorín

Druhý vidiecky zásah sa zaoberá témou cintorína. Autori ho berú do úvahy ako verejný priestor. Pre tento účel je dôležité aby dôstojné miesto posledného odpočinku zosnulého malo patričnú dôstojnosť a úroveň. S týmto nesúvisí len vzhľad a kvalita plôch ale aj okolité stvárnenie. Myslíme si, že je dôležite miesto opätovne skultivovať a zaceliť. Snažiť sa v najbližších krokoch o koncepčnú ucelenosť pri situovaní hrobových miest. ku skvalitneniu priestoru cintorína s prispeje aj novou bodovou výsadbou nízkej kríkovej až stredne vysokej zelene a umiestnenia mobiliáru na sedenie.

Urnový pavilón

V rámci skvalitnenia a rozširovania kapacity cintorína sa od demolácie starého domu smútku etabluje téma urnového hája. Táto forma pochovávania je v poslednom období žiadaná. Na miestnom cintoríne v Makove je taktiež vítaná pre obmedzenú plochu pozemku cintorína pre klasické hrobové miesta.
Návrh urnového pavilónu je reakciou na predošlý návrh urnového hája, ktorý bol obsiahnutý v projekte spevnených plôch cintorína z roku 2013.

Filozofia

Život ktorý prežívame je zdanlivo dlhý, no tak krátky. Každého človeka je životná cesta rozdielna, no v niečom spoločná. V spoločnom priestore, v priestore našej zeme, našej domoviny. Po vývoji v domovine, po ochutnaní slobody, sveta, nás srdce láka naspäť k domovine, našej rodnej zemi.

Prvé kroky, prvé zážitky,
dospelosť, nová kapitola,
nové miesta, ľudia, zážitky,
svet na dlani.
Úzkosť sa dostaví čo by len hod, krok späť, za rodinou, rodným krajom. Množstvo ľudí prichádza naspäť na naše Slovensko, našu domovinu, rodný Makov.
Nečudno sa tomu diviť, ľudia sa prirodzené vracajú k svojím rodným korenom. A j tak by to malo pokračovať. Je len v nás, kedy si opäť uvedomíme a začneme si vážiť správne hodnoty.
Návrh posledného miesta odpočinku vychádza práve z predošlých citovaných riadkov. Je reakciou a opozitom na dnešný uponáhľaný svet. Kedy sa strácajú základné hodnoty života v nás ľuďoch. Tento jav je vidieť aj pri návšteve cintorína, kedy si na svojich blízkych spomenieme iba pár krát v roku. A návšteva posledného miesta odpočinku je ako hra o závody.
Urnový pavilón navrhujeme ako miesto, kde dochádza k odizolovaniu od okolitého sveta. Miesto, kde človek prirodzene spomalí a dostane sa do pokojného stavu.
Miesto, kde zastaví čas a vaše spomienky sa ocitnú v nekonečnom priestore. Som pevne presvedčený, že najviac ako si môžete uctiť zosnulého, je darovať svoj čas.

Predslov k urnovému pavilónu

Darovať svoj čas, myšlienky a spomienky v tichom momente rozjímania je tým najcennejším spôsobom uctenia si pamiatky zosnulého.

Forma objektu

Forma objektu je jednoduchá až racionálna. Pavilón pozostáva z fundamentálnej kompozície betónových stien, členitých výškových betónových podláh a koreňovej strechy. Objekt objemovo rešpektuje okolie ale formou sa voči nemu vymedzuje. Objekt pozostáva z dvoch priestorov. Z hlavného s umiestnenými centrálnym blokom urnových schránok a „pred priestoru“ pre modlitby s akcentovanou vodnou plochou ako symbol jazera zabudnutia.
Jedinečnú atmosféru dodáva priestoru perforácia strechy nad ústredným blokom. To umožňuje prísun denného svetla a slnečných lúčov, čo vytvára nezabudnuteľnú hru svetla a tieňa.

Autor
Tomáš Perďoch,