Tomáš Perďoch

Prezidentská vila

Bratislava, Slovensko
2019-2020

Pomenovane „vila“ sa historicky preslávila v antickom Ríme. Bolo to v spojení s noblesným spôsobom života. Prvý zadefinovaný pojem bol „vila rustica“ ako urbanistickému komplexu obytných, reprezentačných, hospodárskych či záhradných objektov, kde je možné žiť a užívať život v exkluzívnej architektúre osadenej v kultivovanej mediteránnej prírode.

Je to významné miesto, v ktorom sa odohrávajú významné politické a spoločenské udalosti, rodinné oslavy či smútočné rozlúčky. Vo vilách sa kedysi konali plesy, slávnostné party, ale aj významné politické rozhovory a podpisy dôležitých dokumentov.

Ideou konceptu prezidentskej vily bol v spojitosti  momentu významného historicko-spoločenského  aktu, ktorý sa udial v dejinách Slovenskej republiky. A dalo by sa s istotou a jednoznačne definovať ako zlomový moment pre našu spoločnosť.  Aj keď je mnoho spoločenský významných udalosti v histórii Slovenského národa, nedá sa s jednoznačnosťou a fakticky ukotviť k významnému momentu, v tak zložito dlhotrvajúcemu formovaniu Slovenskej národa.

Počas výskumu dospievam k bodu, že významné obdobie prežívame možno práve dnes, v toto obdobie po 25 ročnej existencie samostatnej Slovenskej republiky. Obdobie, v ktorom vidíme, že sa spoločnosť začína opäť zomkýnať voči urputnej panujúcej situácii. Jediné čo z tohto celého cítim je nádej. A práve toto slovo je parafrázou na lepší zajtrajšok, budúcnosť.

Lokalita budúceho sídla prezidentskej vily, ktorá sa nachádza na návrší nad Bratislavou, na vrchu Slavín, ktoré ma svoje špecifické čaro. Jeho Génius  Locci je v jeho výsostnej pozícii, v nivelete najvyššieho bodu nad historickým jadrom mesta, odkiaľ je čarovný výhľad do krajiny. Pri pohľade do krajiny sa nádejnými myšlienkami sa uberáme na lepšiu budúcnosť, nie na včerajšok.  Prezident je hlavou státu, ktorého jedna z úloh reprezentovať národ. Svojím návrhom prezidentskej vily chcem dopovedať reprezentatívnu funkciu prezidenta. Cez koncepciu reprezentatívneho pavilónu ako vyhliadky chcem návštevám ukázať na to, akými by sme ako národ chceli byť.

Na najvyššom mieste pozemku sa nachádza pôvodný objekt, s ktorým pracujem, transformujem ho na budúci reprezentačný pavilón. Očisťujem dom od nánosov „rekonštrukcie“ poslednej doby. Obnažujem dom na pôvodnú poctivo ručne vymurované murivo, v ktorom vidím drinu pracovitého ľudu akým slovenský ľud bol od pradávna.

Pôvodný dom zanechávam a dostavujem do podoby krížového pôdorysu. Podobnej formy akým pôvodne bol.  Krížová forma reprezentuje otvorenosť na všetky svetové strany do celého sveta.

K reprezentačnému pavilónu pristavujem rezidenčnú časť. Využívam blízky terénny zlom pri  pavilóne, ktorého výška je skoro jedno podlažie. Pristavenou časťou definujem nové prízemie komplexu.  Tento komplex v spojení s kontextom okolia a bohatou zeleňou naokolo pripomína historické komplexy vily suburbany. Pristavené časti sa pôsobia ako terasovité dosky zarezávajúce do terénu, ktorými sú reakciou na prírodné vrstevnice terénu v architektonickom stvárnení. Interiér prízemia rozširuje pokračujúca rovina do záhrady ďalšou kaskádou.

Na streche rezidenčnej časti navrhujem „pavilón“ s umiestnením pracovne prezidenta a hosťovského traktu. Je to z dôvodu výsostnej pozície nad komplexom, vhodným miestom pre prechodné bývanie s výhľadom na mesto. Vnímam to ako spôsob ucti k vzácnej návšteve.

Navrhované hmatové rozloženie komplexu je rozdelené do reprezentačného pavilónu, rezidencie, spojovacej časti reprezentačno – obslužnou funkciou a zázemím ochranky, umiestneným v blízkosti pavilónu vo vizuálnej rovine plotu.

Na pozemok vedú z južnej strany dva oficiálne poznané príjazdy. Horný príjazd s vrátnicou slúži pre každodenné použitie. Od neho vedu vjazdy ku garáži s denným vstupom do rezidencie alebo horným výjazdom k zavezeniu prezidenta pred dvere strešného pavilónu s pracovňou a hosťovským traktom. Spodný vjazd naproti pamätníku Slavín slúž na prijatie návštevy s noblesnou prechádzkou či výjazdom pred pavilón.  V návrhu je v blízkosti garáže navrhovaný únikový výjazd v prípade evakuácie, ktorý je napojený na blízku cestu západne od pozemku.

Riešenie záhrady sleduje terasovitý charakter pozemku a člení pozemok na tri zóny. Reprezentačnú (najvyššiu) zónu s pavilónom, slávnostný príjazd návštevy s výstupom do pavilónu a súkromnú časť záhrady rezidenta.

Dispozične riešenie vily reaguje na prevádzkové delenie pozemku a svetové strany. Rezidencia je funkčne rozdelená do jasne čitateľnej dennej časti, nočnej časti a technického zázemia so skladmi a garážou. Denná časť a spiaci trakt sa otvára do záhrady, v útrobách domu sa nachádzajú skladobné technické miestnosti. Vedľa brány do garáže je pod krytým výstupom z auta umiestnený „denný“ vstup do rezidencie. Naproti nemu sa  vo vnútri domu nachádza pátio, ktoré presvetľuje hlbokú dispozíciu. Jeho pozícia je na krížení priehľadov skrz celý dom.  Cez pátio je možný vizuálny kontakt pracovne prezidentky a denná časť rezidencie.

Okrem spojovacieho charakteru časti medzi rezidenciou a reprezentačným pavilónom je venovaná prezidentovej knižnici s noblesným charakterom, pre neformálne spoločné posedenie. V návrhu jej hovorím bibliotéka terénna, skrz jej veľkolepý charakter v rovine záhradnej terasy. Vzadu sa nachádzajú obslužné priestory pre reprezentačnú časť.

Vstup do reprezentačnej časti vedie cez foyer, na ktoré navažujú obslužné priestory, šatňa, hygiena. Výstup do reprezentačného pavilónu vedie po schodisku alebo na piestovom výťahu až na strechu pavilónu. Interiér pavilónu na prvom poschodí je navrhnutý aby bol v čo najväčšej miere flexibilný a variabilný pre rôzne príležitosti. Súčasťou interiéru je obslužný pult čašníkov so zabudovaným výťahom z kuchyne.

Na druhom poschodí pavilónu sa nachádza otvorená, čiastočne krytá terasa s noblesným reprezentačným charakterom. Formu pavilónu tu umocňujú štyri topole nízkeho vzrastu.

V blízkosti pavilónu je v úrovni terénu umiestnené zázemie ochranky. Vizuálne je súčasťou plotu a hmotovo objekt nekonkuruje objektom vily.

Pôvodné rezné murivo je natreté bielou, čistou, slávnostnou farbou.  Všetky nové steny sú murované  taktiež z bielej tehly. Stropy sú z kvalitného pohľadového betónu. Podlahy tvorí liate terazzo. Neutrálna farebná kombinácia je doplnená o lipové drevo na dverách a vstavaných nábytkoch.

Sú pokračovateľom myšlienky pracujúcej s terasovitostou parcely a  prevádzkovým delením. V neskoršom procese navrhovania vyskytla symbióza terasovitosti s arélom pamätníka Slavín. Celý komplex je vizuálne chránený  a vymedzený vysokou zeleňou, ktorá je v mnohých miestach pôvodná. V spodnej časti pozemku navrhujem hustý porast vysokej zelene s mlátovým chodníkom. Na novovzniknutých terasách navrhujem z hľadiska vizuálneho oddelenia a vymedzenia intimity hustú vysokú zeleň. Komplex je bezpečnostne oddelený vysokým plotom výšky od 2,6 – 3 m.

 

Autor
Tomáš Perďoch