Tomáš Perďoch

Polyfunkčný dom

Bratislava,Slovensko
2018

Koncept návrhu spočíva vo vytvorení polyfunkčného objektu s verejným priestoru v oblasti Šancovej ulici. Z celkového podloženého prieskumu širších vzťahov ma Bratislava deficit lokálnych verejných priestorov s občianskou vybavenosťou. Vymedzené územie Šancovou ulicou, železničnými domami z Palárikovej ulice  a objektmi z Jelenej ulice nemá v aktuálnej dobe plnohodnotnú funkciu v rámci urbanizácie mesta. Aktuálny stav, zelenej nevyužitej plochy, pôvodnej budovy obchodu a časti parkoviska nevytvára podnety príjemného priestoru.

Tieto základné podnety stačia k tomu, aby pre obyvateľov Šancovej ulice a blízkeho okolia vytvorili miestny, komunitný priestor, s verejným vybavením, čo podporí a prinavráti Šancovej ulici charakter mestského bulváru.

Forma akou objekt vstupuje, aj keď priorita návrhu bola kladená na verejný priestor, je v zachovaní v doterajšej „zvyknutej“ medzere medzi zástavbou ulice. Zelená plocha, ktorú sa snažím v maximálnej miere ponechať mapovo komunikuje, odkazuje na vyvrcholenie k parku na račianskom mýte. Ako som spomínal, je to o verejnom priestore, o preukázaní kvality okolitých dobových domov.

Na miesto pozemku vstupuje jasná, silne tektonická hmota, ktorá pracuje s okolitými vzťahmi, objektmi voľnými plochami či svetovými stranami. Jej natočenie, situovanie je podnietené budúcemu druhu funkcie domu. Predná hmota domu, ktorá rešpektuje uličnú čiaru obsahuje prevažne administratívne priestory s priľahlými prevádzkami občianskej vybavenosti.

Zadná časť, zatlačená hmota kvôli rušnej doprave a orientácie svetových strán , obsahuje  funkciu bývania, vo forme variabilnej prevádzky. Nakoľko je objekt konštruovaný z oceľobetónového skeletu. Objekt tak rozdeľuje parcelu na dve hlavné časti. Na časť s verejným predpolím a časť privátnu, parkového charakteru. Hmota objektu sa snaží rešpektovať a tvarovo korešpondovať s okolitou zástavbou domov, prevažne z 20. storočia. Čomu nasvedčuje zastrešenie sedlovou betónovou strechou, podporujúcou kvalitný strešný obraz mesta.

Verejný priestor v blízkosti Ymci je veľmi frekventovaný a hlučne rušený z nadmernej dopravy okolitých komunikácií. Tento fakt uberal k idei, zapustiť námestie o celé podlažie pod úroveň terénu. Tento proces smeruje k vytvoreniu vereného priestoru s intímnych charakterom a dobrou atmosférou ako základné plató, pre konanie sa rôznych spoločenských akcií, či v exteriéri alebo v interiéri. Z tohto smerovania, vypláva celková obsaditeľnosť náplne parterov. V zastúpení sú od multifunkčných sál, tančiarne, galérie s kaviarňou či až voľno časové dielne a ateliéri pre tvorcov a umelcov. Objekt je dopovedaný o objekt autobusovej zastávky.

Architektúra celého „komplexu“ je priamočiarou výpoveďou vnútorného nosného systému, preprávajúcich priestorov, hry svetla a tieňa, jednoduchosti, variability a odzrkadlením pravej podstaty architektúry ako investície do budúcnosti s dlhodobými kvalitami. Fasádu objektu tvoria predradené kotvené betónové profily, ktoré tektonicky umocňujú objem domu. Fasáda pritom neruší okolitú scenériu, snaží sa byť pokorná, jednotvárna. Podľa môjho názoru nie je monotónna, nakoľko prerozpráva život priestoru, umožňuje aby dom napriek silnému rastru komunikoval s okolím. V jednoduchej skratke, hra polí, vysielajúce rôzne deje divadelného predstavenia. Nesnaží sa separovať, oddeľovať ľudí, ale spájať, komunikačne prepájať, vytvára perforovaním prechody, podjazdy. Umožňuje sedenie na sokloch, spája ľudí, zceluje komunitu.

 

Autori
Tomáš Perďoch